V roku 1869 Gustav Goelitz založil firmu na výrobu sladkostí v Illinois, USA. Bola to rodinná firma, ktorú neskôr prebral jeho syn , potom zas jeho syn atď. V 7O-tych rokoch 20. Storočia sa začali vyrábať prvé Jelly Beans. Spočiatku bolo len pár príchutí, presnejšie ich bolo 8, z toho napríklad také zvyčajné ako citrón, hrozno, zelené jablko ale taktiež boli už aj príchute ako sladké drievko. Postupom času sa začali pridávať rôzne ďalšie, ktoré máme doteraz. V súčasnosti je ich viac ako 100.
Ak ste niekedy rozmýšľali nad tým, prečo sú tieto želé cukríčky také tvrdé a nádherne lesklé, priali by ste si, aby ste sa na to nikdy nepýtali.

Má to totižto niečo spoločné s hmyzom. Nie je to konkrétne hmyz, ktorý sa v nich nachádza, ale tieto želé fazuľky sú potiahnuté šelakom. Šelak je prírodná živica, ktorá sa získava z výlučkov hmyzov viacerých druhov, avšak najviac z druhu červec lakový.
 Tento malinký červený hmyz  ukladá svoj šelak na konáre stromov  figovníka, väčšinou v lesoch Thajska a Indie. Z týchto stromov je olúpaný a neskôr pretavený, čím je zbavený od nečistôt. Nalieva sa do špeciálnych plechov z ktorých sa následne odlupuje ako šupinka. Používa sa na viacero vecí, napríklad ako povrchový lak na cukríky, ale taktiež ako povrchová úprava dreva, a teda na podlahy, nájdeme ho taktiež v lakoch na nechty.

Šelak sa v minulosti zvykol používať na výrobu gramofónových platní a dodnes sa používa aj ako náhrada prírodného jablkového lesku. A ak ste sa niekedy stretli s krásnou lesklou tortou vďaka  cukrárskej glazúre, tak aj tam sa môže šelak vyskytovať.  Preto ak ste vegetarián, alebo teda skôr vegán, keďže šelak je výlučok živočícha a teda vedľajší živočíšny produkt, mali by ste si dávať pozor na E904. Pod týmto znakom môže byť práve tento šelak uvedený ako prísada v niektorých potravinách.